Aktuálny ročník, Final Four 2019

Od Tomáša Malého o Finále

, Author

PREDSLOV – OMÁČKA
alebo
komu sa nepáčil Sumov príhovor, radšej nečítajte!!!

Nech ctený čitateľ odpustí, tento report sa pokúsi byť maximálne stručný.
Možno to ale tak ľahko nepôjde, ako nejde Sumovi (Martin Kočiš – prezident
KSL) skrátiť jeho posezónne príhovory pod 45 minút (čistého času, bez
tlieskania). Tento ročník bol EPICKÝ. Neviem úplne presne čo to znamená,
ale toto slovo to podľa mňa vystihuje.
Už z úvodu prichádza zistenie, že tento text sa nedá skrátiť, lebo keď
vypíšeme len výber prvotriednych hráčov (iba tých, čo tento rok hrali),
bude to dosť dlhé. Pre prípad, že by to čítal aj niekto mimo „kajzelky“,
tu je stručný prehľad. Pre Vás kto bol, kľudne prejdite na ďalší odstavec.
Určite musím začať Rišom Körnerom, ktorý sa po rokoch konečne dočkal
vytúženej trofeje. Síce nie MVP (až taký dobrý zase nie je – ak by ste
chceli vidieť hráčov ktorí mu túto cenu vyfúkli, link tu:
http://www.ksl.sk/historia/najlepsi-hraci/), ale o to cennejšiu cenu, CENU
PREZIDENTA LIGY. Z ďalších je to Peter Sedmák, ktorému ďakujeme za hru (aj
zato že sem tam prinesie na zápas svoju krásnu partnerku). Tri
supertalenty o ktorých budeme dúfam ešte veľa počuť: Filip Tchur, Adam
Monček a Lukáš Vilkovský. Inak odkaz pre skautov všetkých krajín: „V
kajzelke je fakt dosť mladých talentov a dokonca aj nie až tak mladých
(ktorí nastúpia na pár zápasov aj keď musia dochádzať na zápas stovky km,
napr: Riško Krajňák, Merč a Zachi). Legenda a každoročný víťaz nejakej
ceny Šani Lutter (za mňa hovorím dajte mu všetky ceny KSL: aj MVP, aj all
stars, aj fair-play, aj bránic vie aj vypic). A na záver ešte musím
spomenúť nestarnúce legendy slovenského basketbalu Cigyho Kleina a Oskiho
Körnera.
Samozrejme takáto úroveň logicky priláka aj nezvyčajné obecenstvo. Určite
ich bolo viac, ale autor videl na ihrisku si hádzať s chlapcami rapera
menom Pil C (chlapci sa pýtajú kedy zase prídeš). Samozvaný kráľ košického
rapu Rokko nás taktiež poctil svojou charizmatickou prítomnosťou (príď aj
Ty, dáme Ti nejaké beaty) a na jeden zápas doniesla pozitívnu energiu aj
outfluencerka Tina (vždy Ťa radi uvidíme). Týmto výpočet známych ľudí
nekončí, ďalšie detaily nájdete v rubrike Showbiz. Dozviete sa aj kto je
najobľúbenejší hráč Zdenky Prednej, čo nepije Sisa Sklovská a veľa
ďalšieho: http://www.ksl.sk/showbiz2019/

FINAL FOUR
Poďme ale k final four. Počasie nám prialo asi až príliš, slnko krásne
pieklo na ihrisko aj na naše hlavy. Napriek tomu, semifinálové súboje boli
vysoko kvalitné a ako bolo jasné že slnko bude krásne gradovať, tak aj
výkony hráčov gradovali. Pochvala za vydarený ročník aj za excelentný
výber termínu patrí celému výkonnému výboru (netradične sa finále nehralo
na Zachiho narodeniny ako bolo dobrým zvykom).

Zápas o 7. miesto: Bad boys – Králiky 30:0
Zápas sa neodohral, pretože z mladého tímu Králikov (vekový priemer 18,4)
prišiel len mladý talent Radovan Nevlaha (zaslúžený víťaz ceny pre
nováčika roka). Bad boys tak zvíťazili bez boja a bol to pre nich naozaj
krutý trest, pretože svojou chuťou hrať sú nám všetkým príkladom.

1. semifinále: Tydam – Black street 86:100 (44:57)
Čierny kôň turnaja proti čiernej ulici. Black sa nemohli spoliehať na
Sedma, ktorý už zarezáva v Hradci Králové, ani na Riša, ktorý celý
finálový turnaj sledoval iba ako divák. Tydamu zasa chýbal Lukáš Vilkovský
(Purdue Northwest University), ktorý by určite bol platnou výpomocou.
Hráči Tydamu vstúpili nebojácne do zápasu s niekoľkonásobným víťazom ligy
a po prvom polčase bolo všetko otvorené. Tydamskú družinu zlomil až
excelentný výkon Adama „Ronda“ a spoľahlivý výkon legendy KSL Maňa
(jednoznačne legenda a to nie je až taký starý). Keď je reč o veku a
legendách, tak Black street disponuje aj hráčom o ktorom Sisa povedala že
citujem: „On nemavek“. Suma somárum, Black street pretlačili v krásnom
zápase Tydam.

2. semifinále Balkánske: Banány – Vikings 100:85 (51:39)
Kto vie ako by skončil zápas Viking VS Banány ak by prišli na zápas Filip
(extraligové povinnosti) a veľký basketbalový srdciar a trojkár Halky
(ktorý dal prednosť láske pred KSL a to tým pádom fakt musí byť LÁSKA). Na
druhej strane, Banánom chýbal víťaz MVP (a krásny človek Mišo Fabrici,
toho času už na zemiakovej brigáde v Dánsku). Zápas ovládol basketbalový
virtuóz Šani, ktorý nechal zabudnúť na svoje rozpačité výkony zo základnej
časti (bodový priemer na zápas slabých 29,8 / pre príklad Bizkit z Tydamu,
ktorému sezóna absolútne nevyšla mal priemer 26 :/). Šani celý čas
zasypával Drakar (Vkingská loď – pozn. preklad.) banánmi a nedokázal ho
zastaviť ani vyhlásený obranár a víťaz tohtoročnej ceny pre najlepšieho
obrancu Braňo Járay. Vikingovia zahnaní do kúta sa ešte v závere dotiahli
na pár bodov ale Šaniho Banány to krásnym bojovným výkonom dotiahli do
konca.

O 5. miesto: Somálske vopice – 4fun 101:81 (54:45)
Potom sa odohral zápas o 5. miesto a fakt neviem čo k tomu napísať.
Stretli sa Somálske vopice (najznámejšia opička na Slovensku neprišla,
lebo je momentálne na „dovolenke“) a humoristicko-basketbalová zostava
menom 4fun. K zápasu asi len toľko, že Kubo Tušan začal strieľať trojky
(ale nie premieňať – nebude z neho druhý Zachi) a väčšina kvalitných
hráčov ani neprišla hrať (napr. najmladší veterán Filip Duda, veľký
bojovník Pali „Hadica“ Görög, ani 3.najlepší strelec a víťaz ceny
fair-play Dano Beluščák). To je asi tak všetko čo k tomu viem napísať,
možno to bol aj dobrý zápas, neviem. Nabudúce sa snažte viac, aby ste boli
v novinách. Vy na to máte!

O 3.miesto: Tydam – Vikings 94:100 (58:55)
Krásny zápas nepokazil ani neznámy amatérsky komentátor (MC Drbo), ktorému
DJ Mikias neuvážene vložil do ruky mikrofón. Opakujem, krásny zápas plný
skvelých akcií a výkonov. Za zmienku stoja určite oku lahodiace akcie (a
hlavne 2 smeče) Emila Drábika (svojho času tiež velký talent), takmer
neomylná Bizkitova ľavačka a neúvná motorová myš menom Gusto. Celý Tydam
(aj Drgo) podal super výkon ale na druhej strane stála družina Vikingov.
Diváci boli svedkami pravdepodobne najkvalitnejšieho zápasu o 3. miesto v
histórii KSL a z toho titulu je jasné že sa to nedá ani opísať. Celý zápas
bol absolútne vyrovnaný a zápas rozhodol X-faktor Filip.

Finále: Balkánske Banány – Black street 99:100 (48:54)
Zápas o 3. miesto nastavil laťku vysoko a ostala hore celé finále. Kto
nebol, tak ja mu to tu opisovať nebudem (ak ste veľmi zvedavý tak si
prečítajte príspevky oboch kapitánov na sociálnych sieťach), mali ste tam
byť a Sumove peniaze za tento report sa práve minuli (smola). Zadarmo to
môžem vyjadriť už len matematickým vzorcom:
(Šani+Boris+Majo-MVP+n) : (Adam+Maňo+Kejnes+Zibo+n) = 99:100
n = konštanta pre zvyšných hráčov, ktorí až tak neohúrili alebo zasiahli
do deja len minimálne
Gratulujeme obom finalistom, ale predsa len o bod viac Black street a
hlavne manažérovi desaťročia Viktorovi Dudovičovi.

ZÁVER
Prečo prísť aj o rok hrať alebo aspoň pozrieť? V prvom rade kvalitný
basketbal. Super ľudia. Krásne ženy – hráčky aj diváčky. Šikovní chlapci –
pekní aj nepekní. Hudba, zábava, emócie. A naozaj (naozaj?) záverom,
chceme všetkých sympatizantov pozvať na chystanú afterpárty, ktorá sa
uskutoční v areály vodnolyžiarskeho vleku Trixen (dajte si do google maps
kto nevie), v sobotu 7.9.2019 od 16:30 do 22:00. Hudba, grill, plážové
športy, debatné krúžky, výlety loďou a veľa ďalšieho.

Tak nie, ešte poďakovanie
100x vďaka Sumovi za úspešnú ságu ktorá tu je a nekončí už 24 rokov. Duško
Tokarčík, 100x ĎAKUJEME za vśetky vybavovačky, trpezlivosť aj piatkový
prenájom ihriska. Málokto si uvedomuje že vďaka Tebe liga chytila druhý
dych a dúfame že budeš pokračovať v tomto nevďačnom boji. Veľká vďaka
výkonnej zložke výkonného výboru: Matúš Dorov, Beri a Begi. Malá vďaka
Bimbovi za podnety (ktoré sa ale vyhli účinkom a nikto sa nebude hnevať
keď si ich nabudúce necháš pre seba). DJ Mikias vďaka za hudbu, Robin
Street Food vďaka za kvalitné hot-dogy a nápoje. Vďaka sponzorom,
partnerom, všetkým zúčastneným a v neposlednom rade vďaka všetkým mladým
hráčom čo chcú športovať. Vidíme sa o rok priatelia.

PS: Na záver smutnejšie (trošku a veľmi). Do siene slávy sa bohužial
dostal in memoriam Tomi Gál (Super človek, dobrý hráč a ešte lepší
policajt (takých by malo pribúdať nie ubúdať), ktorý tragicky zahynul toto
leto. S ním do siene slávy sa dostal Robo „Robokop“ Lipnický. A tu
prichádza druhá, trošku smutná správa, Robo všetkých pozdravuje a po
nutnej výmene opotrebovaných súčiastiek sa chystá vrátiť do kajzelky,
silnejší ako predtým (Nevieme čo to bude,doteraz na neho nestačili ani
siláci ako Banánový Hulk a jeho brat Dago)

Autor: Tomáš Malý (Ospravedlňujem sa za gramatické aj štylistické chyby,
ale neviem pracovať na počítači)
Edit: Žužu

 

Článok je v pôvodnom znení bez korektúr.